VČIELKY NAŠE PRIATEĽKY. Moja záľuba na celý život.
Život pri včelách |
Otec začal včeláriť ešte pred mojím narodením. Ja som sa narodil 1959. Od chlapca som sa chodil pozerať cez okienka ležanov na život včielok. Niekedy v 60tych rokoch začali štyria priatelia kočovať so svojími včielkami na agát. Môj otec Ľudovit Páleš, krstný Vladimír Lilge a ich kamaráti Jozef Ledaj a Jozef Líška. Prvé kočovky absolvovali na ERENE, ŠKODA-RN . Mali mnoho zážitkov. Kočovanie sa im natoľko zapáčilo, že si kúpili vyradený autobus Škoda RO. Autobus poopravovali. Pri prvej kočovke do Pôtra im ho v tamojšej Sadke nastriekali. Bol ako nový bieločervený, naleštený, no krásny. Tej roboty, napratať sto včelstiev v zateplených čechoslovákoch bola riadna fuška. Samozrejme zlepšováky sa len tak sypali. Krosná na nosenie,potom koľajnice až do autobusu.Prešli roky , Jozef Líška zomrel. pridal sa Peťo Karabeľ. Prišla moda kočovných vozov. Porobili si vlastné kočovné vozy. My sme mali včely na Hornej Štubni v chate, čo postavil oco nad pivnicou u maminého brata. Včelárili sme tam možno desať rokov. Po nezhode sme aj my urobili kočovný voz. Ostali sme na H.Štubni, ale v hore. Neskôr som nemal čas včeláriť, tak oco kočovný voz predal. Mal okolo desať rodin, pre potešenie. Zmenou zamestnania sa u mňa podmienky zmenili. Mám čas, nuž sme rozmnožili naše čeliadky na 28 klátov. Tohto roku som nahovoril otca na stavbu nového kočovného voza. Už je na svete. Teraz na zimu ho osadíme. Zmestí sa tam 22 včelstiev. |
